Malý Manín sa dočkal

V tieni Veľkého a to i významovo sa dostalo Malému docenenia a to aj v podobe propagačnej -
prostredníctvom info tabule.
OZ hradiská s PB urobili počin ocenenia významu  kultúry hodnej lokality na sklonku roka 2014.

V minulom príspevku nebolo spomenuté márne meno a vyzdvihujem z kompletného článku terénnej akcie vetu - Na osadení tabule nesmel chýbať ani pán Ladislav Janech - objaviteľ hradiska. 
Prosto ďakujeme

A pred zimným spánkom trošku sumarizácie

Z vybraných odhalení 2012 pri rekonštrukcii vstupnej bašty s povolením združenia Hrad Bystrica

malé delo

artefakt toč. shodišťa

 Kamenná konzola a (viď nižšie príspevky)

História s pánom Janechom I.- Malý Manín (osídlenia)

Maketa príbytku 8.stro.p.n.l. Lužická kult.

Priznám sa , veľmi som podcenil oznam o súkromnom múzeu v Považskej Teplej (niekedy po roku 2000), a to radšej priznávam že nás návšteva príjemne šokovala.  Z malej zvyklostnej zbierky ľudových remesiel sa vykľul z môjho pohľadu archiválny poklad (nemysliac peňažnú hodnotu) širokého záberu – vlastne najširšieho – tam doba st. železná už patrí.
Niekoľkokrát som vzhliadal na opozičný Malý Manín vediac o jeho osídlení ,ale nič viac. Nakoniec  pán Janech ani sekundu neváhal o po krátkom telefonáte ochotne zmenil svoj sobotňajší program v prospech výstupu a záznamu GPS o lokalite ktorú objavili v rámci existencie 10 ročného archeologického krúžku ( r.2000)

Ucho z keramiky_lužická kultúra

Moju lenivosť prekvapilo, ako vysoko sa Kelti vysťahovali pre svoju  bezpečnosť . Čakal by som vyššie  úpätie hory, ale pred výstupom na  náhornú plošinu sa objavuje zreteľná kliešťová brána s valmi (bod na mape ). Výstup nie je tiež márny pre nádherný pohľad zo skalného zrazu (Plevnícka skala s veľkým kovovým krížom mimo tur. trás)
na Javorníky či rodisko Dominika Tatarku. Z okraja je vidno na Považský ako aj Súľovský hrad.

Časť nádoby st.doba železná 5stor.p.n.l.

výzdoba-náznak ucha, Lužická kultúra

Po línii výstupu skratky sú badateľné znaky pozostatku serpentínovej výstupovej cesty  lemovanej po bokoch vážskymi kameňmi ( žulovými okrúhliakmi ) čo na travertínovom kopci  nemožno za normálnych prírodných okolností čakať. Na vrchole je niekoľko stále zrejmých terás s niekdajšími príbytkami o čom svedčí množstvo črepín a mazanice(nepálenej hliny) z mladšej doby bronzovej „lužická kultúra“ – 8.st.p.n.l., staršej doby železnej –Halštat ako aj neskoršieho Laténu .

fragment nádoby_Lužická kultúra

Treba však uviesť že fragmenty hovoria o zasídlení plošiny už v staršej dobe železnej 5 st. p.n.l. ( obr. Časť nádoby st.doba železná 5stor.p.n.l.) a mladšej (obr. Bronzovy náramok _ml.doba železná_ púchovská kultúra_časť náramku).Boli sme už aj smädní, a ani som si to nestihol dať do súvisu s niekdajšími obyvateľmi a objavila sa pravdepodobná cisterna na zachytávanie vody.. Vrch sa nakláňa a z toho vyplynula aj možnosť  ju zachytávať na ploche hradiska aj v iných miestach .

Bronzovy náramok _ml.doba železná_ púchovská kultúra_časť náramku

Novinka leta 2011

Po vyše 350 rokoch by sa commes Šimon Balassa mohol vrátiť do svojho vtedy nového sídla bystrického panstva s veľmi vzácnou zmenou.
















Do oporného múru bola vkomponovaná šambrána s krásne zachovanou reliéfnou orlicou - podľa dostupných info - krásne  profilovaný zlomok pochádzajúci z hradu . Autenticita , vznik, pôvodné nech sú otvorené.
Čoskoro sa skolaudujú aj  renovovaného útroby, ktoré by mali slúžiť na vzdelanostné  ciele  s citom pre zachovanie autenticity nielen kamenných prvkov.Z extérierovej výzdoby sa oproti erbom  nápis na tabuli čitateľne  uchoval od  r.1631, kedy sa  dátuje sťahovanie Balassovcov z chladného hradu .

Reálie : 3 X prvý krát

Po prvý krát: sa u hradnej verejnosti môže vypínať kalendár na rok 2011 poskladaný z 12-tich vyobrazení hradu  od rôznych autorov, dôb, štýlov od Milana Belása (pravdepodobne vo vlastnom náklade) skrze návrhu  Creo Plus s.r.o a vydavateľsta PN Printu. Január, Máj, Júl, stoja za rámové riešenie.
Po druhý krát  prvý krát: prihrejem si polievočku na fakte že som prispel 2% na obnovu hradu, ktorého ZDRUŽENIE HRADU BYSTRICA získala tento rok prvý krát možnosť pridelenia 2-ch %.
Po tretí krát prvý krát: Sa rozumne rozhodlo ako využiť potenciál úradu práce , a hoc na inom hrade sa rozhodol  ÚP Prešov podmieniť vyplatenie príspevkov prácami na Šarišskom hrade. Zdá sa to až stredoveké riešenie ( v pozitívnom zmysle) odkaz 

HONORIS Aurel

 Ešte že ho máme - tento šikovný syn Bystrického notára bol fanatik do viacerých tém a naštastie aj do histórie.
 Len vďaka nemu sa z jeho pera, ceruzy a hlavy zrodilo 900 stranové dielo o histórii Považskej Bystrice.
 V súčasnosti odpočíva v trezore v mestskom archíve a obdivuje ho len pár privilegovaných... V jednej z posledných monografií Pov. Bystrice bola tá jeho často používaná ako zdroj - tak sa aj on dočkal uznania, ktoré mu právom prináleží. Pre celistvejší obraz: vyštudoval právnickú akadémiu v Bratislave, ovládal latinčinu, maďarčinu a nemčinu, vo voľnom čase bol kronikár, prekladateľ, spisovateľ, básnik, maliar, genealóg, heraldik, numizmatik a neviem čo ešte. A gól na koniec - za nič z toho sa nepovažoval...

Na hrad vynálezom Inuitov

S  možnosťou nasadenia roty bagrov a turbín po Váhu sa začali zaoberať budovatelia už v 30-tych rokoch. Nedostatok bagrov vyvážila KSS napr. v Nosiciach vyhlásením priehrady sťa „Mládeže“ a nasadila cez 55 tis. povinných nadšencov. Vážska kaskáda si zasluhuje oveľa viac ale o tom nabudúce. Na fotos z hradu ešte nedodaný most z mostárne Brezno a výpusť späť do Váhu. Musím uviesť že sme nelenili a vyskúšali s bratom splav z Bytče do Podhradia v starom koryte Váhu. 

Zmiznutý meč

Ktovie ako participoval Rafael na predstave návrhu svojho náhrobného kameňa ale nezabudlo sa ani na typ brnenia s držadlom na kopiju akoby symbol pôvodu že pochádzal po predkoch z privilegovanej vrstvy kopijníkov. Meč z kameňa bol asi krehký pre zub času, a ten kovový tiež neodolal špecialistom od komodity železa, ale aspoň fotografia dokazuje ochotu  prinavrátiť lesk dôstojnosti  ktorý sa darilo udržať do konca 80-tych rokov.

MORTUI VIVOS DOCENT

S blížiacim sa výročím úmrtia Raffaela možno v krátkosti nahliadnúť do príbehu 16. st. v článku HR Miloša Ferka  s viacerými prepojmi príbehov Podmanických súčasníkov. Na tento deň pripadlo v minulosti narodenie Mateja Korvína,Friedrich Händela,Amschel Rothschilda etc. Nemá to byť reklama ale napr. nepotešila by Vás novinka že v Maďarsku našli črep s nápisom v slovanskej hlaholike? :-)  http://www.historickarevue.com/?id=archiv_16

Bystrický hrad v PB

 Komu by sa nechcelo šlapať na hrad, nájde kus hradu aj v Bystrickom kostole Navštívenia Panny Márie. Kostol patril pod hrad Bystrica čoho dôkazom je aj fakt, že jeden z prvých súkromných patrónov bol od r. 1472 Ján Podmanický /pravdepodobne nevlastný strýko lúpežných rytierov Rafaela a Jána/ z čoho mu prináležalo aj právo voľby farára.

Z okolia : Podhrágy - Oroszlánkő/Löwenstein

LEVÍ KAMEŇ - tak takýto honosný názov niesol hrad Vršatec. Názvy obcí A-D E-K L-N O-T  Ť-Ž v maďarskom jazyku niesli niekedy úplne iný význam, ako napr. náš najvyšší Gerlachovský štít sa volal po cisárovi Ferenc Jožkovi a pod. Dobové fotografie nádherne zobrazujú členitosť a stav hradu z roku 1890 a neskôr. Vybrali sme tam v zime, v hlbokom snehu nám pripadal hrad naozaj nedobytný    :-) . Cca 37 km cesta popri Nimnici, Váhu, s možnosťami

KOMPA - Vág - Podhragy

Veľmi ucelený pohľad fotografie - pohľadnice na uporiadanie podhradia pred zmenami súvisiacimi s reguláciou Váhu. Niekde v týchto priestoroch sa možno ocitala už za čias Balassovcov keď unikal z hradného väzenia Immrich Balassa pred bratom - rivalom - Žigmundom, do kaštieľa v Považskej Teplej a za pomocpri úteku vo forme  podarúnku 4-ch tvarohov dostal  majerník Ján Madutka odmenu vo forme zhabaných 2-ch volov Žigmundom v hodnote 24 zlatých, čo mu na druhom svete určite bolo opačne zarátané.Na snímke tiež vidno ubytovací hostinec Jozefa Bašu, altánok - vstupnú bránu k prieplavu.Kompa bola v roku 1945 podmínovaná .

generál M. R. Štefánik nepadol hrdinsky len raz !

Málokto z nás žijúcich mimo PB vie že vedľa mostu cez Váh stála 17 m vysoká socha generála M.R. Štefánika od sochára a vynálezcu Vojtech Ihriského (vynálezcu vreckového písacieho stroja ) a priekopníka športového lietania na Slovensku. Pre mňa je veľmi zaujímavé že jeho stvárnenie je temer rovnaké s jeho dvojníkom ( tan istý autor ) v Malackách (ten pozerá na rozdiel od PB doľava ), ktorého našli zakopaného v parku po niekoľkých desiatkach rokov v parku vedľa miesta, kde stála pôvodne socha generála. M.R. Štefánikovi sa stal v PB osudný DECEMBER 1955 kedy sa červenými kmérmi rozhodlo o odstránení sochy. Udialo sa tak pod rúškom noci, aby jej demolácia nenahnevala Považskobystričanov. Pôvodne ju

3D Zrúcaniny hradu Bystrica

Jedným z komentárov na 3D zobrazenie stavebných reálií je slovo geniálne. Úplne súhlasím a pozrieť sa z vtáčej perspektívy bez použitia lietajúcich technických vymožeností dodá určite zážitok k fyzickej prítomnosti na hrade. Google SketchUp je otvorený pre všetkých a nadšenci z okolia vytvorili ďalšie skvosty ako kaštieľ v Jasenici, Orlovom, kostol navštívenia panny Márie. Rád poskytujem link na stávajúcich a budúcich tvorcov 3D objektov 

"VAGUS FLUVIUS" (preklad - blúdivá rieka)

Medirytina z roku 1676 od G. Bouttatsa dokazuje pomenovanie rieky s "Tragickým sútokom". Naša najväčšia rieka nemá jeden prameň a možno i preto jeho latinský preklad znie VAGUS - BLÚDIVÝ. Pre doplnenie - vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote.Biely Váh vyteká z Krivánskeho Zeleného plesa a dva pramienky Čierneho Váhu vytekajú pod Kráľovou hzoľou. Sútok Oboch Váhov je za dedinou pod železničným mostom a niektorí si cezeň skracujú cestu, niektorých zrazil vlak a víriaca voda sa zmiešala s krvou. Mimochodom , od Kraľovian by sa mal Váh volať Orava., lebo....

Z OKOLIA : ZOZNAM stavieb podľa slohu

Významné  kultúrne pamiatky chránené Zák. SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti podľa slohov v okolí hradu .Pod ochranu kultúrneho dedičstva spadajú nielen významné dominanty územia, bez ohľadu na ich súčasný technický stav, akou je dnes už zrúcanina Považsko-Bystrického hradu, s ktorým je úzko spätá história okresu, alebo výstavný kaštieľ v Orlovom. Životné prostredie regiónu kultúrne determinujú aj tzv. “objekty pamiatkového záujmu dotvárajúce prostredie” – drobné stavby pricestných kaplniek, zvoníce, votívne sochy, areály v kalvárií a ľudová arachitektúra roľníckych domov na lazoch,ich historická zeleň a architektonická kompozícia v rámci areálov kultúrnych pamiatok kaštieľov, ktorých sú neoddeliteľnou súčasťou.

Identifikácia (piktogram)	Por.č. (grafika)	Lokalizácia Sídlo	Názov	Prevládajúci sloh (legenda)
Hrady	1.	Považské Podhradie	Považsko-Bystrický hrad	gotický
Kaštiele	1.	Dolný Lieskov	kaštieľ a park	renesančný
	2.	Jasenica	kaštieľ	renesančný
	3.	Považská Bystrica - Orlové	kaštieľ a park	barokový
	4.	Považské Podhradie	kaštieľ “Burg”	renesančný
	5.	Považské Podhradie	kaštieľ	barokový
Kostoly	1.	Bodiná	Kostol Narodenia Panny Márie	renesančný
	2.	Dolná Mariková	Kostol sv. Petra a Pavla	barokový
	3.	Dolný Lieskov	Kostol Anjelov strážcov	barokový
	4.	Domaniža	Kostol sv. Mikuláša biskupa	gotický
	5.	Horná Mariková	Kostol sv. Jána Nepomuckého	klasicistický
	6.	Horný Lieskov	Kostol sv. Kríža	barokový
	7.	Jasenica	Kostol sv. Michala archanjela	neskorobarokový
	8.	Papradno	Kostol sv. Ondreja	neskorobarokový
	9.	Podskalie	Kostol sv. Martina	barokový
	10.	Považská Bystrica	Kostol Navštívenia Panny Márie	gotický
	11.	Prečín	Kostol Narodenia Panny Márie	renesančný
	12.	Pružina	Kostol sv. Žofie	gotický
	13.	Slopná	Kostol sv. Andreja apoštola	neskorobarokový
	14.	Udiča	Kostol sv. Matúša	neskorobarokový

RODOSTROM PODMANICKOVCOV

V roku 1944 napísal Pavel Fükö vlastným nákladom veľmi žiadanú knihu s titulom PODMANICKOVCI a DEJINY BYSTRICKÉHO HRADU ktorú vytlačil ŠTEFAN KVASNIČKA v POVAŽSKEJ BYSTRICI. Dovolím si pridať postreh , že sa jednalo na tú dobu o sťa by vlastenecký počin  a Rodostrom je súčasťou jeho publikácie.Pán Pavol Fükö nebol len autorom ale z podaných informácií  zakladal v roku 1934  organizované začiatky šachového klubu v Považskom Podhradí.

hrad Bystrizza v Rajeckej Lesnej

Po obhliadke Slovenského Betlehemu sa návštevník môže pozrieť na poschodí ermitáže v stánku so suvenírmi na veľký obraz Považského Podhradia s dominantami, trochu síce idealizovaný ale so starým korytom rieky. Nestihol som zistiť viac o autorovi ale kľudne info doplňte. Výstava stojí za to ....

Insígnie majiteľov hradu od 1458 -1559 (Podmanický,Podmaniczky)

Streženice - zábezpeka hradov ?

Vo viacerých zdrojoch sa objavuje veta - že "Streženice, ako už z názvu obce vyplýva v minulosti boli dôležité pre strážnu vežu nachádzajúcu sa medzi a chrániacu hrady v Považskom Podhradí, Lednici a Súľove". Kto by mal možnosť preveriť akým spôsobom je  vizuálne prepojiteľná vzdialenosť na ochranu hradov, resp. môže pridať GPS potencionálneho miesta  veže, nech dá vedieť. Pohľad musí preklenúť niekoľko viac ako 90 st. odbočiek Váhu ale pravdou je že ak si predĺžite os z určitého miesta nad obcou Streženicesmerom na  Považský hrad, nachádza sa Suľovský hrad priamo na nej. Pripájam približné vzdušné vzdialenosti z vrchu nad obcou Streženice : Bystrický hrad 12 km, Lednický hrad cca 18,654, Súľovský hrad 21.