HONORIS Aurel

 Ešte že ho máme - tento šikovný syn Bystrického notára bol fanatik do viacerých tém a naštastie aj do histórie.
 Len vďaka nemu sa z jeho pera, ceruzy a hlavy zrodilo 900 stranové dielo o histórii Považskej Bystrice.
 V súčasnosti odpočíva v trezore v mestskom archíve a obdivuje ho len pár privilegovaných... V jednej z posledných monografií Pov. Bystrice bola tá jeho často používaná ako zdroj - tak sa aj on dočkal uznania, ktoré mu právom prináleží. Pre celistvejší obraz: vyštudoval právnickú akadémiu v Bratislave, ovládal latinčinu, maďarčinu a nemčinu, vo voľnom čase bol kronikár, prekladateľ, spisovateľ, básnik, maliar, genealóg, heraldik, numizmatik a neviem čo ešte. A gól na koniec - za nič z toho sa nepovažoval...

Na hrad vynálezom Inuitov

S  možnosťou nasadenia roty bagrov a turbín po Váhu sa začali zaoberať budovatelia už v 30-tych rokoch. Nedostatok bagrov vyvážila KSS napr. v Nosiciach vyhlásením priehrady sťa „Mládeže“ a nasadila cez 55 tis. povinných nadšencov. Vážska kaskáda si zasluhuje oveľa viac ale o tom nabudúce. Na fotos z hradu ešte nedodaný most z mostárne Brezno a výpusť späť do Váhu. Musím uviesť že sme nelenili a vyskúšali s bratom splav z Bytče do Podhradia v starom koryte Váhu. 

Zmiznutý meč

Ktovie ako participoval Rafael na predstave návrhu svojho náhrobného kameňa ale nezabudlo sa ani na typ brnenia s držadlom na kopiju akoby symbol pôvodu že pochádzal po predkoch z privilegovanej vrstvy kopijníkov. Meč z kameňa bol asi krehký pre zub času, a ten kovový tiež neodolal špecialistom od komodity železa, ale aspoň fotografia dokazuje ochotu  prinavrátiť lesk dôstojnosti  ktorý sa darilo udržať do konca 80-tych rokov.