FRATRIS : FORTIS non EXILIS

I napriek neprajnosti okolností ohľadom ochoty oslovených ( neskôr už oficiálne ) ako aj počasia sa naše Fratres Povazsi po konzultáciách s odborníkom rozhodlo zachrániť hladomorňu , ako najzachovalejšiu samostatnú časť ruín. Chrbáty niekoľkokrát za deň vynášali čoraz ťažší materiál , ale podarilo sa nám z  časti vyhodiť sutinu nad klenbou s otvorom a prekryť strechou rozorvaný vrch veže.

Spoliehali sme sa na darcov voľných drevených trámov a donesenej krytiny. Neopísateľný pocit nás hrial niekoľko rokov, kým strecha doslúžila. Ešte predtým sme odstránili už zárodky stromu a ťažko odhadnúť účinok lopotenia, ale určite nepripadal ďalší sneh , ktorý sa menil niekoľkokrát za zimu v puklinách klenby na ľad.