Komu by sa nechcelo šlapať na hrad, nájde kus hradu aj v Bystrickom kostole Navštívenia Panny Márie. Kostol patril pod hrad Bystrica čoho dôkazom je aj fakt, že jeden z prvých súkromných patrónov bol od r. 1472 Ján Podmanický /pravdepodobne nevlastný strýko lúpežných rytierov Rafaela a Jána/ z čoho mu prináležalo aj právo voľby farára.
Jeho voľbu musela ale ešte samozrejme schváliť cirkevná vrchnosť...
Hneď pri vstupe do kostola na ľavej strane nájdeme náhrobky Rafaela Podmanického, Žigmunda Balašu a jeho manželky Alžbety z rodu poľských kniežat Zborovských.
Rafaelovi dala zhotoviť náhrobok jeho manželka Jana z Lomnice so slovenským!!! nápisom /alebo je to napis v kralickej češtine?/: LETA PANE TISÍCEHO PIETISTEHO PADESATEHO OSMEHO PRVÍ STRZEDU V POSTIE UMRZEL GEST UROZENÝ PÁN RAFAEL PODMANITZKY Z PODMANINA A NA VYSTRICZY. JEHOŠ DUSSI PÁN BUOH MILOSTIV RACZ BEJTI.
Rafael má okrem toho pamätný nápis na mramorovej doske i v súčianskom chráme kde v striebornom kalichu odpočíva jeho srdce.
A tou naozajstnou "častou hradu" sú v gotickej časti kostola do stien vsadené reliéfy, ktoré boli pôvodne umiestnené v kaplnke hradu. Jeden z nich je zhotovený z alabastru alebo bieleho mramoru a zobrazuje na ľavej strane pod hradom muža a 4 deti a pravej strane ženu s 3 detmi. Podľa erbov s hlavou zubra nad bradatým rytierom a s pelikánom nad hlavou ženy ide o Ondreja Balašu /otca spomínaného Žigmunda/ a Katarínu Balašovú, rodenu Mindsentiovú. Reliéfy pochádzajú pravdepodobne /podľa počtu vyobrazených detí/ z tretej tretiny 16. storočia. V strede reliéfu je kríž s Ukrižovaným a pod ním je lebka a kosti. Nad tabuľou je vyrytý nápis: "HIC MEA SI DIDERIT SORS... SI NON NIL NOSTRA... IACEANT QVALIBET ILLA LOCO.“ /Ak to môj osud dá, tak tu budú ležať naše telá, ak nie, nič to, budú ležať kdekoľvek./
Aj v novej časti kostola je kus umenia (zatiaľ novodobého) vitráže navrhnuté Hložníkom. Zo sakrálnych ilustroval aj bibliu 2000, ale nedožil sa jej vydania
OdpovedaťOdstrániťUpozorňujem, že náhrobný kameň nad ostatkami Rafaela, podľa najstaršej farskej knihy( srdca a vnútorností) je v kostole sv. Alžbety Uhorskej v Dolnej Súči. Mňa zaujíma či to že na kameni sa píše že zomrel po tri krát tri päťročiach je jediný poznatok o tom že zomrel ako 45 ročný, pretože aj HR hovorí o 43 rokoch, napr. biskupstvo v ZA uvádza dátum smrti 1559, čo je tiež divné.
OdpovedaťOdstrániťpo konzultacii s P upresnujem - napis na Rafaelovom nahrobku je v slovenčine
OdpovedaťOdstrániť